Lk 7,28: Menší či najmenší?
„Hovorím vám: Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nie je nik väčší ako Ján. Ale ten, kto je v Božom kráľovstve menší (ὁ δὲ μικρότερος), je väčší ako on.”
Komparatív MENŠÍ tu nedáva logiku. V biblickej gréčtine sa niekedy požíval komparatív s členom aj na vyjadrenie superlatívu. Grécky výraz v zátvorke by teda bolo treba preložiť skôr ako „…kto je v Božom kráľovstve NAJMENŠÍ…”, vo význame, že aj ten najmenší člen Božieho kráľovstva je väčší ako Ján Krstiteľ.
Lk 6,40: „Žiak nie je nad učiteľa. Aj keď sa všetko naučí, bude ako jeho učiteľ.“
Tento slovenský preklad je významovo nesprávny a málo logický. Správny preklad by mal byť (aj podľa profesora Rosaria Pierriho): „Žiak nie je nad učiteľa. Ale každý, keď sa dobre pripraví, bude podobný svojmu učiteľovi.“ Takto by sa jednalo o povzbudenie nasledovať Ježiša, nie o znechutenie v napredovaní.
Lk 10,42: Potrebné je len jedno
Rozličné možnosti prekladu výrazu ἑνὸς δέ ἐστιν χρεία:
- „Potrebné je len jedno.“ (SSV)
- „Potrebný je len Jeden.“ – možný preklad v zmysle Jedného – Ježiša
- „Iba (J)jedného je zapotreby.“ – verzia spoločná pre oba rody
Slovo ἑνὸς je spoločný tvar genitívu pre mužský aj stredný rod, všetky tri preklady sú teda možné. Treba vybrať ten logicky aj teologicky najsprávnejší.
Kol 3,14: „Ale nad všetko toto majte lásku, ktorá je zväzkom dokonalosti.“
Výraz „zväzok dokonalosti“ (σύνδεσμος τῆς τελειότητος) obsahuje tzv. účelový genitív: čiže láska je zväzkom/putom, ktoré plodí dokonalosť. Veta sa dá preložiť takto: „Ale nad všetko toto majte lásku, ktorá je zväzkom vedúcim k dokonalosti.“
Mk 6,36: “Vy (sa) im dajte jesť!”
δότε αὐτοῖς ὑμεῖς φαγεῖν – „Vy im dajte jesť“ / „Dajte SA im jesť“ (grécke zámeno ὑμεῖς (vy) tu môže byť aj podmetom, aj predmetom (seba). V prvom prípade by teda šlo o „rozdanie sa“ v prospech ľudí. Zdá sa, že do úryvku pasujú obidve možnosti.
Gal 4,6: Duch Svätý a naše synovstvo
Ὅτι δέ ἐστε υἱοί… Nie „Pretože ste synmi“, ale skôr: „A že ste synmi (to preto, že) Boh poslal…“ Nie „nakoľko“ sme synmi, poslal Boh do nášho srdca DS, ale „to, že“ sme synmi, závisí od toho, že Boh nám dal svojho Ducha. (A. Pitta)
El Kana
Tento výraz sa dá sa to preložiť nielen ako „Žiarlivý Boh“, ale aj ako „Vášnivý Boh“ (prof. Sonnet).
Rim 8,24: „Lebo v nádeji sme spasení“
Jedná sa skôr o spásu v nádeji ako o jej aktuálne vlastnenie (Jamieson, Fausset, Brown). Prípad slova elpidi nie je jasný. Táto forma je spoločná pre lokatív, inštrumentál aj datív. Je zaujímavé, že dáva zmysel vo všetkých troch formách: „Sme spasení v nádeji, nádejou aj pre nádej.“ (Robertson)
Gal 1,13: „ničil som ju“ / „pokúšal som sa zničiť“
Nie „ničil som ju“, ale „pokúšal som sa ju zničiť“ – imperfektum ἐπόρθουν vyjadruje neustále pokúšanie sa o niečo (Božiu Cirkev totiž nie je možné zničiť).
Jn 2,4: „Ešte neprišla moja hodina“ / „Neprišla vari moja hodina?“
V Jn 2,4 sú slová, ktoré prekladáme ako: „Čo teba a mňa do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina.” Nakoľko ale v pôvodných textoch neexistovala interpunkcia, niektorí komentátori navrhujú čítať to ako otázku: „Čo to znamená pre teba a pre mňa, žena? Neprišla vari moja hodina?” Tento výklad bol rozšírený už v staroveku. Takýto preklad oveľa viac zapadá do kontextu a je to správnejšie aj gramaticky, lebo tá druhá časť začína negatívnym opytovacím zámenom ako rétorická otázka. Prípadov takýchto negatívnych otázok máme v evanjeliách viac. Mária si teda všíma problémy ľudí a hovorí o nich Ježišovi. Ježiš na to reaguje slovami v zmysle „Poďme na to!” Tak sa nejedná o Máriino presviedčanie Ježiša, ktorý by nechcel pomôcť, ale o ich úžasnú spoluprácu (porov. R. INFANTE, Giovanni, Introduzione, traduzione, commento).
Rim 12,16: „Nebuďte múdri sami pre seba” (?)
μὴ γίνεσθε φρόνιμοι παρ᾽ἑαυτοῖς – správnejší preklad je „nebuďte múdri sami pred sebou“ alebo „nepovažujte sa sami pred sebou za múdrych“. Nejedná sa o nechávanie si informácií pre seba, ale o to, ako sa máme vidieť.
Mt 12,34: „Veď z plnosti srdca hovoria ústa“
Grécke slovo περίσσευμα znamená prekypovanie, nadmiera, hojnosť, zvyšok, zbytok. Nejedná sa až tak o „plnosť“, ako o „prekypovanie“ srdca– to, čo sa už do neho nezmestí, vychádza von v podobe slov.
