Znova tu máme Advent, čas prípravy na sviatky narodenia Ježiša Krista. V rádiu už hrajú vianočné piesne, mestá i obchody sa zdobia rozličnými farebnými blikotajúcimi svetlami a chladný vzduch nám dáva pocítiť, že Vianoce sú predo dvermi. Asi každý z nás miluje Vianoce, čas lásky a pokoja, kedy sa všetko na chvíľu zastaví a stávame sa ľudskejšími. Aj preto sa tešíme celej tejto adventnej atmosfére, ktorá nám hovorí – o chvíľu sú tu Vianoce! Hoci je to všetko krásne, my kresťania sme pozvaní pozrieť sa na toto obdobie ešte z bližšia. Čo to je vlastne ten Advent a čo nám prináša? V tomto článku si priblížime postavu veľkého proroka Jána Krstiteľa a jeho adventné posolstvo.
Keď sa pustíme do čítania ktoréhokoľvek zo štyroch evanjelií, vidíme, že Ježišovmu verejnému vystúpeniu predchádzalo vystúpenie proroka Jána Krstiteľa, ktorý bezprostredne ohlasoval príchod Mesiáša. Mohli by sme povedať, že Ján bol akýmsi „adventným prorokom“, pretože pripravoval srdcia ľudí na Božie navštívenie. Sám Ježiš na jeho adresu povedal, že „medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ“ (Mt 11,11).
Zmyslom Adventu je pripraviť sa na to, aby sme nanovo dali Ježišovi prvenstvo v našom živote. Na to, aby sa nám to podarilo, potrebujeme v našom každodennom živote urobiť určité „opatrenia“. Evanjelium podľa Marka (slovo evanjeliumpochádza z gréčtiny a znamená „radostná správa“) nám to hneď na úvod vysvetľuje takto: „Začiatok evanjelia (radostnej správy) Ježiša Krista, Božieho Syna. Prorok Izaiáš napísal: „Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvárou, a on ti pripraví cestu. Hlas volajúceho na púšti: Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky! Ján bol na púšti, krstil a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov“ (Mk 1,1-4).
Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky (Mk 1,3)
Tieto slová sú citované z proroka Izaiáša (Iz 40,3). Môžeme tu krásne vidieť novozákonné napĺňanie starozákonných proroctiev. Ak chceme počas tohto Adventu vyrovnať Bohu chodník do nášho srdca a pripraviť mu slávnostný vstup, prvou a najdôležitejšou vecou je nájsť si chvíľku ticha. Bez toho, aby sme sa stíšili, môžeme ťažko čo i len hovoriť o príprave dôstojného príbytku pre Boha a morálnej či duchovnej obnove nášho života. Potrebujeme na chvíľu zastaviť náš každodenný zhon a pozrieť sa na naše smerovanie, či kráčame dobre. Pripraviť cestu pre Pána musíme predovšetkým tak, že odstránime zo svojho srdca hriech a veci alebo vzťahy, ktoré sú v rozpore s Božou vôľou. Boh nás čaká vo sviatosti zmierenia, aby nám odpustil, uistil nás o svojej láske a pomohol nám dať svoj život do poriadku.
Robte pokánie, lebo sa priblížilo Božie kráľovstvo (Lk 3,2)
Keď čítame o tom, že Ján Krstiteľ hlásal pokánie, ihneď sa nám to spája s niečím ťažkým a nepríjemným, ale v skutočnosti je opak pravdou. Je zaujímavé, že Starý zákon na vyjadrenie pokánia používa práve slovo šúv (obrátiť sa, vrátiť sa) a Nový zákon zas slovo metanoia (zmena zmýšľania, odvrátenie sa od hriechu) a epistrefó (obrátiť sa, vrátiť sa (k Bohu)). Všetky tieto výrazy nám dávajú tušiť, o čom je skutočné pokánie. Jedná sa o odvrátenie sa od hriechu a návrat k Bohu. A to je predsa radosť, pretože prechádzame z tmy do svetla, od hriechu k milosti a láske.
Je ľahké rozprávať o pokání a zmene zmýšľania na teoretickej rovine, ale čo to znamená pre nás v praxi? Ako sa máme navracať k Bohu? Ako mu máme pripraviť cestu? Ako máme meniť svoje zmýšľanie a pohľad na svet? Najlepšou formou vyjadrenia osobnej zmeny a návratu k Bohu je spomínaná svätá spoveď. V nej vyjadrujeme ľútosť nad svojimi hriechmi a prijímame Božie odpustenie a novú šancu.
Čo sa týka osobnej zmeny zmýšľania, je dôležité, aby sme ju urobili na základe Božieho pohľadu na svet. Ako sa to dá? Otvorením Božieho slova, Svätého písma a jeho pravidelným čítaním. V ňom máme uložený odkaz o tom, ako zmýšľa Boh. Aj my ako jeho deti sa máme snažiť rozmýšľať a pozerať na svet ako on. Vyjadrením túžby po zmene je teda aj pravidelné čítanie Božieho slova.
Keď chceme konať pokánie, môžeme tak robiť aj formou pôstu. O Jánovi Krstiteľovi sa píše, že „nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. Potravou mu boli kobylky a lesný med“ (Mt 3,4). Tým, že si odriekneme akúkoľvek vec, ktorú máme radi, či už je to jedlo, odpočinok alebo nejaká forma relaxu, dávame najavo, že Boha máme radšej ako tieto veci. Tiež posilňujeme svoju vôľu a pripomíname si našu závislosť na Bohu. V našom živote je veľa vecí, ktoré berieme automaticky a už za ne ani neďakujeme. Pôst nám pomáha uvedomiť si, čo všetko je v našom živote darom od Boha.
Iným spôsobom vyjadrenia pokánia je intenzívnejšia a častejšia modlitba. Práve tým, že dáme Bohu viac času z nášho dňa a budeme sa k nemu horlivejšie prihovárať, mu dokážeme, že nám skutočne záleží na ňom samotnom a že ho opäť chceme umiestniť do centra nášho života.
Almužna ako obdarovanie druhého človeka, ktorý to skutočne potrebuje, je krásnym gestom pokánia. Samotný Ján poukazuje na to, že pokánie nesmie zostať pri slovách a dobrých úmysloch, ale musí prejsť do konkrétnych skutkov lásky k Bohu a k blížnemu. Hovorí: „Prinášajte teda ovocie hodné pokánia!“ (Mt 3,8). Určite sa stačí len trochu rozhliadnuť a zbadáme, že naše okolie je plné ľudí, ktorý naše úspory potrebujú viac ako my sami.
„Po mne prichádza mocnejší, ako som ja“ (Mk 1,7)
Na to, aby bolo naše pokánie skutočné, musí byť korunované pokorou. Existuje aj pyšné pokánie, a teda pokánie, ktoré konáme preto, aby nás ľudia obdivovali, nie preto, aby sme sa priblížili k Bohu. Ján Krstiteľ nás nádherne učí pokore: „Po mne prichádza mocnejší, ako som ja“ (Mk 1,7). Vedomie, že nie sme Bohom, je pre nás veľmi dôležité. Sme Božie deti, ale nie sme Boh. Častokrát si žijeme život iba podľa seba a spoliehame sa iba na vlastné sily. To, že je tu niekto väčší ako my, je niečím, čo si musíme každodenne pripomínať, aby sme na to nikdy nezabudli.
„Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta“ (Jn 1,29)
Tento výrok je úzko spojený s predchádzajúcim a hovorí o poukazovaní na Ježiša. Ján Krstiteľ bol tým, ktorý ukázal ľuďom: Toto je Mesiáš! Takto by sme mali konať aj my. Aj my máme okolo seba ľudí, ktorí nemajú osobný vzťah s Ježišom, či už sú pokrstení alebo nie. Našou úlohou je inšpirovať sa Jánom a ukázať im: „Toto je Ježiš! Je tu pre teba, prišiel, aby ti pomohol, má ťa rád, odpúšťa ti…“ Našou úlohou je vydávať svedectvo o Ježišovi. Ak sme ho spoznali, musíme o ňom hovoriť druhým ľuďom.
Odkaz platný aj v 21. storočí
Hoci Ján Krstiteľ na nás pôsobí tak strašne nemoderne, predsa len je jeho odkaz stále platný. Aj dnes z Božieho slova zaznieva jeho hlas a vyzýva nás k tomu, aby sme urobili Bohu cestu do svojho srdca. Aby sme z nej odstránili všetky prekážky, ktoré by mu mohli brániť prísť k nám. Vyzýva nás aj k pokániu ako k skutočnému prejavu túžby zmeniť sa, ešte väčšmi sa priblížiť k Bohu a umiestniť ho do centra svojho života, aby sa okolo neho točilo skutočne všetko a aby sedel na tróne nášho srdca práve On. Jánovo posolstvo je aj posolstvom o pokore, ktorá korunuje všetky naše dobré snaženia a pripomína nám našu závislosť na Bohu. Na záver nám hovorí: „Ak si spoznal Ježiša, tak ho ukáž aj druhým! Povedz im, že na svoje životné problémy nie sú sami. Povedz im, že je tu niekto, kto ich bezpodmienečne miluje.“ Nechajme sa aj počas tohto Adventu osloviť týmto veľkým prorokom a posnažme sa o to, aby naše dobré rozhodnutia nezostali iba pri slovách, ale sa aj uskutočnili v praktickej láske k Bohu a k blížnemu.
(Publikované v diecéznom mesačníku Naša Žilinská diecéza – 12/2020)
Foto: Autor
