Čo je to Božie slovo?
Božie slovo je zapísaná skúsenosť ľudí s Bohom, ktorý sa k nim priblížil svojimi činmi, znameniami i slovami. Nazýva sa aj Sväté písmo, pretože je písomne zaznačené z vnuknutia Ducha Svätého“ (porov. KKC 81). Boh sa chcel dať ľuďom spoznať a chcel im dať spoznať aj svoju vôľu, preto sa im začal prihovárať ako k priateľom (porov. Ex 33, 11; Jn 15, 14 – 15) a stýkať sa s nimi (porov. Bar 3, 38), aby ich pozval a prijal do spoločenstva so sebou. Najhlbšia pravda o Bohu, ako aj o ľudskej spáse nám žiari v Kristovi, ktorý je prostredníkom a zároveň plnosťou celého Zjavenia (porov. Dei Verbum 2).
Ak sa hovorí o Božom slove (s malým “s”), myslí sa tým text Svätého písma, a ak o Božom Slove (s veľkým “S”), tak sa tým poukazuje na osobu Ježiša Krista. Božie slovo (text) je zložený zo 73 menších kníh spojených do jedného celku (Biblia) – Starý zákon má v katolíckom zozname/kánone 46 kníh a Nový zákon 27. Starý a Nový zákon si neprotirečia, ale sú vo vzájomnej jednote.
Vzťah Písma a Tradície
Božie slovo je jednou časťou veľkej ústnej Tradície (obsahu našej viery), ktorá bola zapísaná. Aj preto nie je možné prijať postoj sola Scriptura, ktorý hovorí, že celý obsah našej viery musí byť obsiahnutý v Božom slove. Napriek tomu, v Božom slove je všetko, čo pre našu vieru nevyhnutne potrebujeme. Vzťah Božieho slova a Tradície opisuje dokument Dei Verbum nasledovne: “Posvätná Tradícia a Sväté písmo teda navzájom úzko súvisia a sú spojené. Veď obe vyvierajú z toho istého božského prameňa, určitým spôsobom splývajú v jedno a smerujú k tomu istému cieľu. Sväté písmo je totiž Božie slovo, keďže bolo napísané z vnuknutia Ducha Svätého; a posvätná Tradícia zasa Božie slovo, ktoré Kristus Pán a Duch Svätý zveril apoštolom, neporušene odovzdáva ich nástupcom, aby ho, osvietení Duchom pravdy, svojou kazateľskou činnosťou verne zachovávali, vysvetľovali a šírili. A tak Cirkev nečerpá istotu o všetkom, čo bolo zjavené, iba zo Svätého písma. Preto treba oboje prijímať a vážiť si s rovnakou úctou” (DV 9).
Inšpirácia
Môžeme sa pýtať: Ako autori biblických kníh vedeli, čo majú zapísať a čo nie? Prečo je tento text iný a mocnejší ako akékoľvek iné rozprávanie o Bohu, ktoré môžeme napísať aj dnes? Autori biblických kníh boli pri písaní vedení Duchom Svätým. Nejednalo sa však o “diktovanie” Duchom Svätým, ale o jeho vedenie pri písaní. “Na napísanie posvätných kníh si Boh vyvolil ľudí a použil ich tak, že oni uplatnili svoje schopnosti a sily, no on účinkoval v nich a skrze nich, aby napísali ako skutoční autori všetko to a len to, čo on sám chcel” (DV 11). Boží ľud rozpoznal v daných textoch odraz svojej viery a rozhodol sa ich uchovávať z generácie na generáciu, aby boli tieto spisy prameňom povzbudenia a útechy pre všetky časy.
Ako vykladať Božie slovo?
Akonáhle sa rozhodneme čítať Božie slovo, vznikajú otázky: Ako mu máme rozumieť? Ako ho máme vysvetľovať? Ak sa nerešpektujú pri jeho čítaní určité pravidlá, môže sa stať, že sa každý postaví do pozície toho, ktorý všetkému porozumel, pričom výsledné uzávery sa medzi čitateľmi budú rôzniť. Dokument Dei Verbum vnáša svetlo aj do týchto opodstatnených otázok: Keďže vo Svätom písme Boh prehovoril prostredníctvom ľudí a ľudským spôsobom, sme pochopili, čo nám chcel Boh povedať, musíme pozorne skúmať, čo vlastne mali svätopisci v úmysle vyjadriť. Napríklad si musíme všímať rôzne literárne druhy, lebo pravda sa vždy ináč podáva a vyjadruje v textoch, ktoré sú historické, prorocké, alebo poetické, alebo sú napísané v iných druhoch vyjadrovania. Aby sa totiž správne pochopilo, čo chcel posvätný autor povedať tým, čo napísal, musíme brať do úvahy obvyklé spôsoby myslenia, vyjadrovania a rozprávania, ktoré boli aktuálne vo svätopiscových časoch. Pozornosť treba venovať i obsahu a jednote celého Písma a brať na zreteľ živú tradíciu celej Cirkvi. Úlohou exegétov (biblistov, ktorí vysvetľujú Božie slovo) je usilovať sa o hlbšie chápanie a výklad zmyslu Svätého písma. Všetko nakoniec podlieha rozhodnutiu Cirkvi, ktorá plní Božie poverenie a službu zachovávať a vysvetľovať Božie slovo (porov. DV 12).
Prečo rozjímať a poznávať Božie slovo?
Často počúvame o čítaní Božieho slova. Čo je na ňom také špeciálne, že o tom všetci hovoria? Prečo ho tak veľmi vyzdvihujú? Skúsme sa pozrieť na pár dôvodov, prečo by sme sa mali do neho pustiť:
- Potrebujeme pretvárať naše zmýšľanie podľa Božieho zmýšľania – poznávať, ako koná Boh, a učiť sa konať podobne
- Potrebujeme spoznať Božie zásahy do ľudských dejín – dejiny našej spásy
- Boh sa počas ľudských dejín k človeku prihováral, či už činmi alebo slovom a naši praotcovia nám túto skúsenosť s osobným Bohom zapísali, aby sme sa ňou povzbudzovali v každej dobe
- Odmietať Božie slovo znamená odmietať toho, kto hovorí – Boha samotného
- Sám Ježiš nás vyzval k pripravenosti srdca na počúvanie Božieho slova – Podobenstvo o rozsievačovi
- Dajte si pozor, aby ste neodmietli toho, ktorý hovorí. Lebo ak neunikli tamtí, čo odmietali toho, ktorý hovoril na zemi, o čo menej my, keď sa odvrátime od toho, ktorý hovorí z neba. (Hebr 12,25)
Desať krokov efektívneho čítania Biblie
Ak sme sa už rozhodli pre čítanie Božieho slova, je dobré zvoliť si určitý postup, aby sme nesprávnym spôsobom jeho čítania neskončili po prvých pár kapitolách. Ponúkame malé “desatoro efektívneho čítania Božieho slova”, ktoré nám môže pomôcť pri jeho rozjímaní:
- Zožeňme si svoju vlastnú Bibliu, ku ktorej budeme mať vzťah a do ktorej si budeme môcť aj písať alebo podčiarkovať.
- Nemusíme ju nevyhnutne začať čítať od začiatku (od knihy Genezis), pretože Biblia je súborom rozličných malých kníh. Dá sa začať napríklad od Evanjelia podľa Lukáša alebo od Knihy Ester a potom sa vrátiť na začiatok
- Čítajme ju pravidelne (ideálne aspoň 10-15 minút denne) a zaradom. Neotvárajme ju náhodne ako nejakú magickú knihu – v čase krízy môže k nám Boh prehovoriť aj takouto formou, ale radšej čítajme jednotlivé texty v ich kontexte.
- Na úvod sa pomodlime k Duchu Svätému, ktorý viedol zostavenie tohto textu prostredníctvom rozličných biblických autorov, a teda ako jeho prvotný Autor nám najlepšie odhalí jeho posolstvo. Môžeme tak urobiť napríklad slovami: „Duchu Svätý, osvieť mi myseľ, aby som porozumel, čo mi chceš povedať a aby som mal silu uplatniť to vo svojom živote.“
- Pozorne si prečítajme celý vybraný text – môže to byť jedna kapitola, alebo (napríklad v evanjeliách) jedna tematická pasáž.
- Ak niečomu na prvé prečítanie nerozumieme, môžeme si pozrieť, ako je to vysvetlené v poznámkach pod čiarou, prípadne so opýtať niekoho skúsenejšieho. Ideálne je, keď sa ešte s niekým dohodneme na čítaní Biblie a sem tam sa porozprávame o tom, čo nás oslovilo. Čím viac Bibliu čítame, tým jej lepšie rozumieme. Boh nevidí problém v tom, že niečomu na prvé čítanie neporozumieme, ale prihovára sa k nám cez to, čo nám je pochopiteľné. Vždy si k nám hľadá najschodnejšiu cestu.
- Po pozornom prečítaní si môžeme položiť otázku: Čo Boh cez tento text hovorí do môjho života? (Našou úlohou totiž nie je prerozprávať niekomu daný text, ale zobrať si z neho niečo do nášho života).
- Je vhodné vyznačiť si myšlienku (verš, slovo), ktorá ma oslovila, napríklad podčiarknutím, zvýraznením, alebo si ju aspoň vypísať do osobitného zošita. Takto si ju totiž viac zoberieme za svoju. Platí pravidlo, že Biblia nie je posvätná kniha v zmysle, že sa jej nemôžeme ani dotknúť, ale pre svoj obsah, ktorý nesie. Môžeme si ju teda aj „počmárať“, ak nám to pomôže odniesť si z nej jej posolstvo.
- Je dobré skúsiť sa pomodliť daným textom. Napríklad: ak ma oslovila veta „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ja vás posilním“, môžem sa modliť slovami: „Pane, potrebujem ťa. Som vyčerpaný a potrebujem, aby si ma posilnil. Iba ty mi vieš dať novú silu.“
- Na záver si skúsme jednou vetou povedať, čo si z rozjímania odnášame, prípadne si vytvorme nejaké osobné predsavzatie.
Čítanie Biblie formou lectio divina
Lectio divina (doslova božské čítanie) je rozjímavé čítanie Božieho slova sprevádzané modlitbou, ktoré nás vedie k rozhovoru s Bohom a ku konkrétnym výsledkom v našom živote. Pozostáva z niekoľkých krokov: čítanie, rozjímanie, modlitba, kontemplácia a aktivita, ktorá má byť uplatnením Božieho slova v praxi.
Prípravný krok
Vyber si biblický text (môžeš použiť rozpis na lectio divina v sekcii “Materiály”) . Skôr ako začneš, pomodli sa k Duchu Svätému, aby ťa sprevádzal počas rozjímania nad Božím slovom, ktorého je on sám autorom. Modli sa, aby bol s tebou, uvedom si jeho prítomnosť, pros ho, aby ti zjavil to, čo je v texte ukryté, aby ťa viedol, napríklad takto: “Príď, Duchu Svätý. Osvieť moju myseľ. Daruj mi lásku k Božiemu slovu. Pomôž mi pochopiť, čo mi chce Božie slovo povedať. Pomôž mi pozorne počúvať tvoje pokyny.”
Prvý krok: Čítaj Božie slovo (lectio)
Čítaj text nahlas alebo potichu, podľa toho, čo je pre teba vhodnejšie. Vybratý úryvok Svätého písma čítaj opakovane, viackrát a uvedomuj si, ČO TEXT HOVORÍ (všeobecne), teda o čom sa tam píše, aké informácie text podáva. Text treba čítať pozorne a tak, že čitateľ umožní Bohu, aby k nemu cez Písmo prehovoril. Takýmto spôsobom posvätný text často odhalí čitateľovi v rôznych okamihoch života rôzne veci.
Druhý krok: Rozjímaj (meditatio)
Uvedom si, že cez Božie slovo sa k tebe niekto prihovára a tým niekým je sám Boh. Rozjímanie (premýšľanie, “prežúvanie” Božieho slova) je odpoveďou na otázku, ČO TEXT HOVORÍ MNE (dnes, teraz)? Katechizmus (KKC 2706) o tom hovorí: “Rozjímať o tom, čo sa číta, nás vedie k tomu, aby sme si to osvojili porovnávaním so sebou.” To, čo ťa osloví, si môžeš zapísať alebo poznačiť v Biblii.
Tretí krok: Modli sa Božie slovo (oratio)
Oratio, čiže modlitba,spočíva v rozhovore s Bohom, pričom používame text a jeho posolstvo ako východiskový bod. Teraz priamo oslov Boha a hovor mu o tom, čo ťa oslovilo. Chváľ ho, ďakuj, odprosuj, pros, hovor k nemu vlastnými slovami, alebo slovami Písma. Odpovedaj mu.
Štvrtý krok: Nazeranie na Božie Slovo – na Ježiša (contemplatio)
Do kontemplatívnej modlitby môžeš vstúpiť tak, že si uvedomíš prítomnosť Ježiša v tvojom srdci. Ježiš je s tebou, v tvojom srdci práve taký, akého si spoznal v Božom slove. Kontemplácia ťa učí vnútornému poznaniu Pána, Ježiš ťa premieňa na seba.
Neuspokoj sa iba s tým, že si rozumom spoznal nejakú pravdu. Dovoľ Ježišovi, ktorý sa sám za touto pravdou ukrýva, aby vstúpil do tvojho srdca. Cez kontempláciu sa ti Ježiš zjavuje a dáva sa ti poznať hlbšie ako rozumom. A zároveň ťa robí schopným odpovedať mu v najhlbšej hĺbke tvojho bytia. Je to zjednotenie sa s Kristom a skrze Neho s Otcom. Je to vstup do lásky Najsvätejšej Trojice. Cez kontempláciu ti Duch Svätý dáva prežívať tajomstvo Krista, aby si aj ty bol schopný milovať ako On (por. KKC 2718). Zmenu zbadáš neskôr, vo svojich postojoch. Boh sám je aktívny a premieňa tvoje srdce, pričom nemusíš prežívať nič mimoriadne.
Piaty krok: Ži Božie slovo (actio)
Vyber si jednu vetu, ktorá vystihuje tvoje rozjímanie alebo kontempláciu, a často si ju cez deň opakuj (napr. aj formou priliehavej piesne). Je dobré, ak je táto veta taká, ktorá ti pripomenie Ježiša, s ktorým si sa stretol vo svojom srdci, alebo pravdu, ktorú si prežil.
Svoje stretnutie s Božím slovom môžeš zakončiť ďakovnou modlitbou.
Účinky Božieho slova v našom živote
Čítanie Božieho slova nezostáva v našom živote bez výsledku. V knihe proroka Izaiáša Boh hovorí: “Tak bude moje slovo, ktoré mi vyjde z úst, nevráti sa ku mne naprázdno, ale urobí, čo som si želal, a vykoná, na čo som ho poslal” (Iz 55,11). Tu je niekoľko príkladov jeho pôsobenia v našom živote (je ich ešte omnoho viac).
- Celé Písmo je Bohom vnuknuté a užitočné na poúčanie, na usvedčovanie, na nápravu a na výchovu v spravodlivosti. (2Tim 3,16)
- Čítaním Božieho slova sa učíme žiť v Božom kráľovstve
- Učíme sa žiť podľa Ducha Svätého, a nie podľa ducha sveta
- Božie slovo vplýva na našu myseľ a dáva nám nádej, víťazné myslenie a pokoj do srdca
- Božie slovo buduje našu vieru
- Božie slovo sa pre nás stane oporou a životnou silou, pokrmom duše, čistým a nevysychajúcim prameňom duchovného života
- Keď premýšľame nad veľkými Božími činmi, začíname chápať, že Boh si vie poradiť aj s našimi problémami
- Božie slovo nám pomáha jasne rozlišovať okolnosti: Lebo živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč; preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca. (Hebr 4,12)
Nech sa teda čítaním a štúdiom Svätého písma Pánovo slovo rýchle šíri a oslávi (porov. 2 Sol 3, 1) a Cirkvi zverený poklad Božieho zjavenia nech čoraz viac prenikne do ľudských sŕdc. Ako častá účasť na eucharistickom tajomstve zveľaďuje život Cirkvi, tak isto možno očakávať nové oživenie duchovného života zo zvýšenej úcty k Božiemu slovu, ktoré „trvá naveky“ (DV 26).