O Božom slove všeobecne
Božie slovo je zapísaná skúsenosť ľudí s Bohom, ktorý sa k nim
priblížil svojimi činmi, znameniami i slovami. Nazýva sa aj Sväté písmo,
pretože je písomne zaznačené z vnuknutia Ducha Svätého“ (porov. KKC 81). Boh sa
chcel dať ľuďom spoznať a chcel im dať spoznať aj svoju vôľu, preto sa im začal
prihovárať ako k priateľom (porov. Ex 33, 11; Jn 15, 14 – 15) a stýkať sa s
nimi (porov. Bar 3, 38), aby ich pozval a prijal do spoločenstva so sebou.
Najhlbšia pravda o Bohu, ako aj o ľudskej spáse nám žiari v Kristovi, ktorý je
prostredníkom a zároveň plnosťou celého Zjavenia (porov. Dei Verbum 2).
Ak sa hovorí o Božom slove (s malým “s”), myslí sa tým
text Svätého písma, a ak o Božom Slove (s veľkým “S”),
tak sa tým poukazuje na osobu Ježiša Krista. Božie slovo (text) je zložený zo
73 menších kníh spojených do jedného celku (Biblia) – Starý zákon má
v katolíckom zozname/kánone 46 kníh a Nový zákon 27. Starý a Nový
zákon si neprotirečia, ale sú vo vzájomnej jednote.
Vzťah Písma a Tradície
Božie slovo je jednou časťou veľkej ústnej Tradície (obsahu našej viery),
ktorá bola zapísaná. Aj preto nie je možné prijať postoj sola Scriptura,
ktorý hovorí, že celý obsah našej viery musí byť obsiahnutý v Božom slove.
Napriek tomu, v Božom slove je všetko, čo pre našu vieru nevyhnutne
potrebujeme. Vzťah Božieho slova a Tradície opisuje dokument Dei Verbum
nasledovne: “Posvätná Tradícia a Sväté písmo teda navzájom úzko súvisia a
sú spojené. Veď obe vyvierajú z toho istého božského prameňa, určitým spôsobom
splývajú v jedno a smerujú k tomu istému cieľu. Sväté písmo je totiž Božie
slovo, keďže bolo napísané z vnuknutia Ducha Svätého; a posvätná Tradícia zasa
Božie slovo, ktoré Kristus Pán a Duch Svätý zveril apoštolom, neporušene
odovzdáva ich nástupcom, aby ho, osvietení Duchom pravdy, svojou kazateľskou
činnosťou verne zachovávali, vysvetľovali a šírili. A tak Cirkev nečerpá istotu
o všetkom, čo bolo zjavené, iba zo Svätého písma. Preto treba oboje prijímať a
vážiť si s rovnakou úctou” (DV 9).
Inšpirácia
Môžeme sa pýtať: Ako autori biblických kníh vedeli, čo majú zapísať a čo
nie? Prečo je tento text iný a mocnejší ako akékoľvek iné rozprávanie o Bohu,
ktoré môžeme napísať aj dnes? Autori biblických kníh boli pri písaní vedení
Duchom Svätým. Nejednalo sa však o “diktovanie” Duchom Svätým, ale o
jeho vedenie pri písaní. “Na napísanie posvätných kníh si Boh vyvolil ľudí
a použil ich tak, že oni uplatnili svoje schopnosti a sily, no on účinkoval v
nich a skrze nich, aby napísali ako skutoční autori všetko to a len to, čo on
sám chcel” (DV 11). Boží ľud rozpoznal v daných textoch odraz svojej viery
a rozhodol sa ich uchovávať z generácie na generáciu, aby boli tieto spisy
prameňom povzbudenia a útechy pre všetky časy.
