Jedným z najznámejších veršov Svätého písma je pravdepodobne príkaz lásky: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle a svojho blížneho ako seba samého!“ (Lk 10,27). Tento výrok v sebe spája lásku k Bohu, k blížnemu i k sebe samému a je zlatým pravidlom pre každého človeka, ktorý chce svoj život prežiť podľa Božej vôle. Musíme mu teda správne porozumieť, aby sme ho mohli uplatniť vo svojom živote.
Prvá časť uvedeného verša pochádza z knihy Deuteronómium (Dt 6,5) a hovorí o maximálnej láske k Bohu. Slovami „celý“ a „všetko“ sa zdôrazňuje, že Boh si zaslúži celú našu pozornosť. Starobylé aramejské preklady Svätého písma z 2. st. pr. Kr. (targúmy) dopĺňajú do verša výraz „a celým svojím majetkom“. Zdôrazňujú, že sa jedná o lásku k Bohu so zapojením všetkého, čo máme a čím sme. Evanjelisti Matúš, Marek a Lukáš (synoptici) pridávajú výraz „celou svojou mysľou“, možno aby gréckemu čitateľovi „preložili“ hebrejské vyjadrenie „z celého svojho srdca“. Židia totiž považovali srdce za sídlo intelektu a rozhodnutí. Každý z nás si túto prvú časť prikázania lásky môže zobrať ako akési spovedné zrkadlo: Ako vyzerá moja láska k Bohu? Je naozaj taká, ako sa tu uvádza?
Poďme sa ale pozrieť na druhú časť prikázania, prebratú z knihy Levitikus: „a svojho blížneho ako seba samého“ (Lv 19,18). Dôležité je tu slovíčko „ako“, ktoré dáva na tú istú úroveň lásku k sebe a k blížnemu. No a tu začína skutočný problém.
Môžeme sa právom domnievať, že Ježiš myslí na ideálnu lásku – milujem seba a milujem blížneho. Problém nastáva, ak seba nemilujem, a to je dnes stále rozšírenejší fenomén. Toto prikázanie lásky nie je o tom, aby sme mali taký istý postoj k druhým ako k sebe. Ak sa niekto nenávidí, tak predsa nechceme, aby mal rovnaký postoj aj ku nám. Máme však milovať druhých a milovať aj seba. Ak milujeme seba, potom dokážeme mať lásku, trpezlivosť a porozumenie aj s ľuďmi okolo nás.
Sú ľudia, ktorí viac milujú seba a menej druhých. Pre takých platí, aby sa snažili vyjsť smerom k ľuďom a nehľadali len vlastné záujmy. Niektorí však chcú milovať druhých a seba prehliadať, mysliac si, že veď o nich nejde, hlavne nech sú šťastní tí druhí. Aj pre nich zaznieva Božie slovo: Miluj blížneho a rovnako miluj seba samého.
Možno si uveril tomu, že nie si na nič súci, lebo si sa o sebe napočúval veľa negatívnych vecí. Možno ti v rozličných reakciách dali najavo, že za nič nestojíš. No tvoja hodnota nezávisí od toho, čo si o tebe myslia druhí ľudia. Si len taký, aký si pred Bohom. A Boží pohľad na nás je pohľad plný lásky. Boh s každým z nás počíta a dôveruje nám.
Skúsme sa teda pozrieť novými očami na toto prikázanie lásky. Láska k sebe nie je egoizmus, ale nevyhnutnosť. Iba s ňou budeme správne milovať druhých ľudí. Ak chceme milovať druhých ľudí, rovnako sme pozvaní milovať aj seba. Ak milujeme seba, potom tú istú lásku môžeme rozdávať druhým ľuďom.
Aj teba chce Boh naučiť takto milovať. Prijmeš to?
Foto: Autor
