Sk 8,26-40
Drahí priatelia,
zdalo sa vám už niekedy, že to, čo máte urobiť, je úplne nezmyselné? Istotne má každý z nás takúto skúsenosť, a nie len jednu. Zamysleli by sme sa preto nad jednou udalosťou z 8. kapitoly Skutkov apoštolov, v ktorej sa píše o niečom podobnom a ktorá nám mení pohľad na veci, ktorým nerozumieme. Najprv si vypočujme, o čom hovorí:
Pánov anjel povedal Filipovi: “Vstaň a choď na juh k ceste, čo vedie z Jeruzalema do Gazy; je pustá.” On vstal a šiel. Tu videl Etiópčana, eunucha a veľmoža etiópskej kráľovnej Kandaky, správcu všetkých jej pokladov, ktorý sa prišiel do Jeruzalema pokloniť Bohu, a už sa vracal. Sedel na svojom voze a čítal proroka Izaiáša. Tu povedal Duch Filipovi: “Choď a pridaj sa k tamtomu vozu.” Keď Filip pribehol a počul, že číta proroka Izaiáša, opýtal sa: “A aj rozumieš, čo čítaš?” On odvetil: “Ako by som mohol, keď mi to nik nevysvetlí? A poprosil Filipa, aby nastúpil a sadol si vedľa neho. Stať Písma, ktorú čítal, bola táto: “Viedli ho ako ovcu na zabitie a ako baránok onemie pred tým, čo ho strihá, tak ani on neotvorí ústa. Pre jeho pokoru bol súd nad nim zrušený. A kto bude rozprávať o jeho rode? Lebo jeho život sa berie zo zeme.” Eunuch povedal Filipovi: “Prosím ťa, o kom to prorok hovorí? O sebe, či o niekom inom?” Tu Filip otvoril ústa a počnúc týmto miestom z Písma, zvestoval mu Ježiša. Ako išli cestou, došli k akejsi vode a eunuch vravel: “Pozri, voda! Čo prekáža, aby som sa dal pokrstiť?” (Filip mu povedal: “Ak veríš z celého srdca, slobodno.” A on odpovedal: “Verím, že Ježiš Kristus je Boží Syn.”). Rozkázal zastaviť voz a obaja, Filip i eunuch, zostúpili do vody a pokrstil ho. Keď vystúpili z vody, Pánov Duch Filipa uniesol a eunuch ho viac nevidel; ale šiel svojou cestou plný radosti. A Filip sa našiel v Azote. Chodil po všetkých mestách a hlásal evanjelium, až prišiel do Cézarey.
Tento text začína veľmi prekvapivo. Pánov anjel sa prihovorí apoštolovi Filipovi a hovorí mu tak, ako zvyčajne Boh hovorí v Starom zákone prorokom: „Vstaň a choď“ a dodáva mu, kam sa má vybrať: má ísť na juh k ceste, čo vedie z Jeruzalema do Gazy a je pustá. „Na juh“ sa dá preložiť aj ako „okolo poludnia“. Vieme, že Gaza je na juh od Jeruzalema, no ak by daný výraz znamenal aj časové určenie, bolo by to v tom najväčšom teple, kedy sa má Filip vybrať na svoju zvláštnu misiu.
Má ísť preč od Jeruzalema smerom do Gazy. Avšak on je apoštol a Jeruzalem je centrom náboženského života. Prečo ho má teda opúšťať? Neurobí tam viac dobra? Okrem všetkých náboženských predstavených, ktorým treba povedať o zmŕtvychvstaní Ježiša Krista, tam neustále prúdia davy pútnikov z celého Izraela. Kde by teda mohol lepšie vykonávať svoje misijné poslanie ako tam? A predsa ho Boh pozýva vzdialiť sa z tohto miesta a ísť na miesto, ktoré je pusté a púštne. Aký to má celé zmysel? Filip je však vykreslený ako maximálne poslušný Boží služobník: „On vstal a šiel“, čítame v texte. Nie ako Jonáš, ktorý sa bez diskusie s Bohom vydal na opačný koniec sveta. Filip vstáva a ide, hoci určite nerozumie, čo by to malo znamenať.
Ako ide cestou do Gazy, ktorá po grécky znamená „poklad“, stretá na nej človeka, ktorého by možno aj rád nestretol. Je to Etiópčan, eunuch a veľmož etiópskej kráľovnej Kandaky, správca všetkých jej pokladov. Eunusi podľa knihy Deuteronómium (Dt 23,2) nemohli patriť do Božieho ľudu a navyše je to nejaký zámožný Etiópčan, čiže vplyvná postava. Tento eunuch je ale pohanom, ktorý sa zaujíma o židovstvo, pretože sa prišiel pokloniť Bohu do Jeruzalemského chrámu. Filip potláča predsudky a necháva sa viesť Duchom Svätým, ktorý mu hovorí: „Choď a pridaj sa k tamtomu vozu.“Eunuch akurát číta proroka Izaiáša a práve vďaka kontaktu s Božím slovom sa dostáva k spoznaniu Ježiša Krista, vedený Božím veľvyslancom Filipom. Ten mu teda dané texty povysvetľuje a prepojí s Ježišom Kristom a reakcia eunucha je naozaj veľkorysá a pohotová, v ostrom protiklade s nedobytnými farizejmi a zákonníkmi: „Pozri, voda“, hovorí, „čo prekáža, aby som sa dal pokrstiť?“37. verš predstavuje neskorší dodatok k textu a hovorí toto: Filip mu povedal: „Ak veríš z celého srdca, slobodno. A on odpovedal: „Verím, že Ježiš Kristus je Boží Syn.“ Tento verš chce zdôrazniť to, že na krst je potrebná a nevyhnutná viera, že Ježš Kristus je Boží Syn. Filip ho teda pokrstí a obaja vyjdú z vody.
Duch Svätý vedie Filipa ďalej, na miesta, kde ho chce mať, čo je opísané ako „unesenie Filipa“, kým eunuch pokračuje ďalej v ceste plný radosti. Ide tu o istú slovnú hračku vyjadrujúcu hlboké posolstvo: Filip sa vydal na cestu do Gazy, ktorá znamená poklad, a stretol na nej muža, ktorý bol správcom všetkých pokladov etiópskej kráľovnej. Avšak až po nájdení skutočného pokladu, ktorým je viera v Ježiša Krista, sa vrátil domov plný radosti.
Tento príbeh nás učí viacero vecí. V prvom rade to, že hoci sa nám niektoré veci môžu zdať nezmyselné, niekedy môžu byť Božou vôľou. Ak sme citliví a pozorní na vanutie Ducha Svätého a neriadime sa predsudkami voči druhým ľuďom, môže v našom živote urobiť naozaj veľké veci. Sme povolaní sprevádzať ľudí na ceste životom k Bohu aj v tom prípade, že nám nie sú úplne sympatickí alebo máme pokušenie nimi pohŕdať. Nebojme sa potláčať predsudky voči nim a trpezlivo im ukazovať na Krista. Niekedy môžu byť po obrátení vo vzťahu k Bohu oveľa veľkodušnejší ako náboženská elita. No a na záver, uvedomme si, aký veľký poklad sme získali tým, že sme boli pokrstení a že môžeme mať vieru v Ježiša Krista, nášho Spasiteľa.
Foto: leonardo.ai
