(Jn 2,1-11)
Ján na začiatok Ježišovho verejného účinkovania dáva svadbu v Káne Galilejskej, na ktorú bol pozvaný aj Ježiš s matkou Máriou a so svojimi učeníkmi. Mesto Kána sa nachádzalo na úpätí vrchu, na ktorom sa vypínalo mesto Nazaret a židovské svadby sa vtedy neslávili jeden deň ako u nás, ale sedem dní. Počas nich museli mladomanželia zabezpečiť jedlo a pitie pre pozvaných hostí, na čo si veľakrát museli zaobstarať pôžičku. Ak by sa im totiž nepodarilo nasýtiť hostí, pred miestnym obyvateľstvom by boli za chudobných a nedostatočných.
Mária si ako pozorná žena a matka všíma situáciu okolo seba a vidí, že víno dochádza. Bez toho, aby sa začala sťažovať alebo ohovárať mladomanželov, ide priamo za Ježišom a predstavuje mu daný problém. Ježiš na to reaguje zvláštnymi slovami: „Čo mňa a teba do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina.“ Táto reakcia by mohla vyznieť ako odmietnutie zo strany Ježiša, no problém tkvie v interpunkcii. Hoci text bol napísaný bez nej, už v minulosti sa čítal ako otázka. Celé Ježišove slová by sa teda prekladali takto: „Čo to znamená pre mňa a pre teba? Žena, neprišla vari moja hodina?“ Táto interpretácia oveľa lepšie zodpovedá povahe textu a nepredstavuje Máriu ako tú, ktorá musí presvedčiť Ježiša, aby urobil niečo dobré, ale ako novú ženu, novú Evu, ktorá je zapojená do začiatku Ježišovho verejného účinkovania. Mária na danú reakciu neodpovedá, iba hovorí obsluhujúcim: „Urobte všetko, čo vám povie!“ Aj tu môžeme vidieť, že jeho slová zobrala ako „áno, urobím, čo treba“. Vidíme, že do situácie vstúpila iba dvakrát. Prvýkrát predstavila problém Ježišovi, čo ju vykresľuje ako dokonalú orodovníčku, druhýkrát povedala sluhom, aby urobili všetko to, čo im Ježiš povie, čím ich viedla k dôvere a poslušnosti v neho.
Ježiš prikazuje naplniť šesť kamenných nádob na rituálne očisťovanie vodou. Evanjelista dodáva, že každá mala dve až tri miery, čiže nádoby mali spolu približne 600 litrov. Zlomový bod nastáva, keď z nádob naplnených vodou majú služobníci načrieť a zaniesť starejšiemu. Ján píše, že tak urobili bez protirečenia. Viacerí sa už zamýšľali nad tým, kedy sa vlastne víno premenilo. Text o tom mlčí, no môžeme sa domnievať, že práve v tom vykročení vo viere, ktoré urobili sluhovia. Akonáhle starejší ochutnal vodu premenenú na víno, nezostal voči nemu ľahostajný, ale pochváli zaň ženícha. Toto znamenie bolo Ježišovým prvým znamením, no evanjelista tu na označenie „prvého“ používa grécke slovo arché, ktoré znamená počiatok, prototyp, príklad všetkých znamení, poukazujúci na začiatok niečoho nového.
Víno je v tomto biblickom texte obrazom radosti. Ježiš kázal naplniť nádoby aspoň vodou, nakoľko víno už na hostine nemali. Na jeho slovo sa aj to jediné, čo mu služobníci dokázali ponúknuť, premenilo na víno najvyššej kvality. Tento zázrak nám pripomína rozmnoženie chlebov a rýb. Aj vtedy mu učeníci dokázali ponúknuť len päť chlebov a dve ryby, a predsa na Ježišovo slovo nasýtili niekoľkotisícový zástup. Treba však podotknúť, že keby Ježiš nebol pozvaný na hostinu, voda by zostala vodou a mladomanželia by utrpeli hanbu. Základom zázraku je Ježiš a tam, kde je on, sa aj to málo, čo máme, dokáže premeniť na hojnosť.
Možno aj nám sa niekedy minie víno radosti alebo Božej milosti, no ak opäť pozveme Ježiša do nášho života, on má schopnosť premeniť aj to málo, čo nám zostalo, na niečo hodnotné. Treba mu len predstaviť náš problém a potom urobiť presne to, k čomu nás volá. Nech nám v tom pomáha aj naša nebeská orodovníčka, jeho a naša Matka Mária.
Autor textu a fotografie: Peter Olas
