Zaujímavé biblické fakty

    • Mt 6,13: Modlitba Otče náš: Zmysel gréckeho výrazu καὶ μὴ εἰσενέγκῃς ἡμᾶς εἰς πειρασμόν („A neuveď nás do pokušenia“) je: „A nedovoľ, aby nás pokušenie premohlo“ .
    • Lk 2,14: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.” (εἰρήνη ἐν ἀνθρώποις εὐδοκίας) – doslova „pokoj ľuďom zaľúbenia“ – Boh je tu aktérom, nie človek preto, že je dobrej vôle. Správnejší preklad sa teda zdá byť preklad v aktívnom slova zmysle: „pokoj ľuďom, ktorých Boh miluje“.
    • Kafarnaum – Petrov dom: zvonku neboli okná z bezpečnostného hľadiska – ľahko by tam vtrhli zlodeji. Vošlo sa hlavnou bránou do areálu, kde boli tri susediace domy – Petrov dom, dom Petrovej svokry a Ondrejov dom. Petrov dom pochádza z konca prvého storočia pred Kristom, mohol ho teda postaviť Petrov svokor. Peter totiž nepochádzal z Kafarnauma, ale z Betsaidy.
    • Evanjelium podľa Marka opisuje postupnú porážku zla Ježišom Kristom: porážka choroby – zla – hriechu – a na koniec smrti.
    • Dvaja z Ježišových učeníkov majú grécke mená: Ondrej a Filip. Neboli to mená typické pre Židov. V Galilei však dochádzalo k ovplyvňovaniu gréckou kultúrou, kvôli čomu ostatní Židia pohŕdavo pozerali na „polopohanskú“ Galileu. Galilejčania nedodržiavali Zákon na 100%, boli v ňom benevolentnejší. Možno aj preto boli na prijatie Ježišovho učenia otvorenejší ako obyvatelia ortodoxného Jeruzalema.
    • Zobrazenie dobrého pastiera s ovečkou na pleciach nie je pôvodne kresťanský, ale je to pokresťančený symbol na základe Evanjelia podľa Jána, kde je Ježiš vykreslený ako Dobrý pastier. Už v 6 st. pr. Kr. však predstavoval grécke pohanské božstvo, ktorého socha sa našla aj v paláci Knossos na Kréte. V kresťanskej ikonografii už predstavuje výhradne Ježiša ako Dobrého pastiera, ktorý sa stará o každú, aj tú najmenšiu a najslabšiu ovečku a berie si ju s láskou na plecia.
    • Ján Krstiteľ bol sťatý v Herodesovom paláci v Makeronte.
    • Za zradu Ježiša Judáš dostal 30 strieborných (starých šeklov). Jeden strieborný bol v hodnote 4 denárov. Dostal by teda približne 4-mesačný plat (120 pracovných dní).
    • Herodes mal vo vlastníctve majetok v hodnote 25 000 talentov (porov. podobenstvo o talentoch v Mt 25,14-30).
    • Klasická olejová lampa vydržala horieť asi tri hodiny.
    • Zjv 22,20: „Áno, prídem čoskoro“ – grécke slovo ταχύ (tachý) nie je príslovkovým určením času (čoskoro), ale spôsobu (náhle, rýchlo). Porov. 1Sol 5,2; 5,4; 2Pt 3,10; Zjv 3,3 – „ako zlodej“. Je to výzva na bdelosť a pripravenosť v očakávaní Kristovho príchodu.
    • Prvé slová Ježiša Krista v Apokalypse sú: „Neboj sa!“ (Zjv 1,17)
    • „A môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi.“ (Lk 1,47) – ἐπὶ τῷ θεῷ τῷ σωτῆρί μου – použitá predložka vyjadruje skôr „nad Bohom, mojím Spasiteľom“. Boh je tak bezprostrednou príčinou Máriinho jasotu.
    • Je zaujímavé, ako sú v Lukášovom evanjeliu na začiatku všetky kľúčové postavy postupne napĺňané Duchom Svätým: Mária, Alžbeta, Ján Krstiteľ, Zachariáš, Simeon, Ježiš – a tiež akú dôležitosť dáva vo svojom evanjeliu Duchu Svätému, čo potom pokračuje aj v Skutkoch apoštolov (zoslanie Ducha Svätého a opisy jeho konania v aktivitách apoštolov).
    • Jn 3,16: „On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom.“ – sloveso βαπτίζω znamená krstiť a tak je použité aj tu, ale jeho pôvodný význam, ktorý nemohol byť cudzí Jánovým poslucháčom, je „obmyť, ponoriť“ (porov. „obmyť Duchom Svätým“, „ponoriť do Ducha Svätého“).
    • Gal 5,22-23: Ovocie Ducha je vyjadrené v singulári. Jedná sa teda o „ovocie“, nie o „plody“. Všetko to, čo nasleduje, je ovocím.
    • V Káne nie je len „prvý“ zázrak – slovo „arché“ je skôr kľúč, akým čítať celé Jánovo evanjelium (kritérium čítania).
    • „Veď ja som od Pána prijal, čo som vám aj odovzdal, že Pán Ježiš v tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb,…” (1 Kor 11,23) Neznamená to, že ich prijal od Zmŕtvychvstalého, ale že tieto slová, ktoré hovorí, siahajú „až po Krista”, teda tradícia ich uchovala od vyslovenia týchto slov Ježišom – takto prišli až k Pavlovi. Ἐγὼ γὰρ παρέλαβον ἀπὸ τοῦ κυρίου – predložku ἀπὸ treba chápať v zmysle časovom, nie ako „prijať od niekoho“.
    • Jn 13,18: Nehovorím o vás všetkých. Ja viem, koho som si vyvolil, ale má sa splniť Písmo: „Ten, ktorý je môj chlieb, zdvihol proti mne pätu” (Jn 13,18). Zodvihnúť pätu proti niekomu je gesto víťazstva a pohŕdania, ktoré koná víťaz na porazenom – muselo znieť obzvlášť napomínajúco, keď šlo o hosťa za vlastným stolom (porov. R. Infante, Giovanni, s. 324).
    • 2Kor 12,7: Osteň v tele: = slabosti v službe ohlasovania evanjelia (nie osobné pokušenia). Nejedná sa o slabosti jeho charakteru, ale o slabosti pri vykonávaní jeho poslania. Osteň je niečo, čo ide proti nemu. Možno sa jedná o osobu, ktorá mu kladie polená pod nohy. Nie je to „osteň tela”, ale „osteň proti telu”
    • Lebo nás ženie Kristova láska (2Kor 5,14) – ἀγάπη τοῦ Χριστοῦ. Nie naša láska ku Kristovi, ale skutočnosť, že Kristus nás miluje. Jedná sa o tzv. subjektívny genitív. Lebo nás ženie Kristova láska, keď si uvedomíme, že ak jeden zomrel za všetkých (ὑπὲρ πάντων), teda všetci zomreli.