Ahojte, drahí cestovatelia! Práve končíme našu prvú misijnú cestu spolu s Pavlom. Dnes by sme mali byť v Derbe, v poslednom meste našej výpravy, a preto sa vás pýtam: Ste pripravení dokončiť túto prvú etapu? S istotou, že súhlasíte, sa vydávame na cestu, pretože sa už neviem dočkať, kedy sa tam dostanem a zistím, čo nás v Derbe čaká! Poďme!
Derbe sa nachádzalo asi päťdesiat kilometrov juhovýchodne od Lystry. O usilovnosti dvoch misionárov v tejto malej dedinke sa dozvedáme v obmedzenejšom rozsahu ako zvyčajne, pretože vieme len toľko, že po evanjelizácii tohto mesta a získaní mnohých učeníkov sa vrátili naspäť (Sk 14, 21). Ale aj tak môžeme usúdiť, že pobyt v Derbe nebol krátky, pretože na získanie mnohých učeníkov bolo potrebných aspoň niekoľko mesiacov. Ak tieto mesiace pripočítame k dlhšiemu času strávenému v Lystre, ocitneme sa v roku 49. Medzi tými, ktorí sa v tom čase stali učeníkmi, možno spoznať Gaia Derbea, ktorý sa neskôr stal Pavlovým spoločníkom na cestách (Sk 20,4). Naši misionári sa možno ubytovali práve v jeho dome. Keď ku koncu svojho pobytu v Derbe začali Pavol a Barnabáš uvažovať o návrate, mohli sa vrátiť na miesto svojho prvého odchodu veľmi vhodnou cestou: mohli pokračovať na východ cez Isauriu a po prekročení pohoria Taurus pri Cilícijských bránach prísť do Tarsu po ceste dlhej asi 250 kilometrov; z Tarsu sa potom dalo ľahko dostať do Sýrskej Antiochie, odkiaľ odišli. Touto trasou však nešli, pretože obaja misionári chceli znovu navštíviť komunity založené počas týchto štyroch alebo piatich rokov a upevniť ich vo viere. Rozhodli sa teda zopakovať trasu v opačnom smere s krátkymi zastávkami na rôznych miestach.
Medzitým Pavol a Barnabáš určite dostali správy od nových obcí a presvedčili sa, že ich návšteva bude vhodná. Na druhej strane, vrátiť sa na miesta, z ktorých vždy utekali, by už nemalo byť nebezpečné, pretože prešiel nejaký čas a miestna vrchnosť sa zväčša zmenila. Okrem toho, stačilo, aby sa s istou opatrnosťou počas rôznych zastávok neukazovali príliš ľuďom na oči, a aby im nikto nevenoval pozornosť. Takto nám teda túto trasu rozprávajú v obrátenom poradí: “Vrátili sa do Lystry, Iknia a Antiochie, utvrdzovali srdcia učeníkov, napomínali ich, aby vytrvali vo viere, a upozorňovali ich, že do Božieho kráľovstva sa vchádza cez mnohé súženia. Potom vložili ruky na starších v každej cirkvi, modlili sa, postili a zverili ich Pánovi, v ktorého uverili (Sk 14, 21 – 23).
Táto práca na dobrej organizácii bola skutočným dôvodom, pre ktorý chceli obaja misionári znova navštíviť nové komunity. Po odchode zakladateľov zostali tieto kresťanské jadrá izolované, s výnimkou zriedkavej korešpondencie, ktorú mohli dostávať od Pavla a Barnabáša. Odlúčení od miestnych synagóg sa títo novopokrstenci museli zhromažďovať na modlitby v súkromných domoch a povzbudzovať sa charizmami, ktorými boli bohato obdarení. Takýto stav však mohol byť len na istý čas. Pri tejto novej návšteve obaja zakladatelia zabezpečili stabilné usporiadanie, ktoré ho malo nahradiť, a to vložením rúk na starších, ktorých po vypočutí bratských odporúčaní ustanovili v jednotlivých komunitách. Týmto vložením rúk sa vybraní muži stali riadnymi predstavenými príslušných spoločenstiev a dostali právomoc predsedať zhromaždeniam a vykonávať liturgické obrady. Takto zorganizované komunity sa stali akoby živými bunkami s vlastným životom, ale všetky boli začlenené do mystického Kristovho tela, ktorého boli súčasťou. Po návšteve jednotlivých obcí prišli obaja misionári opäť do Pamfýlie a stručne sa dozvedáme, že tentoraz tam evanjelizovali aj Perge. Odtiaľ sa vydali do prístavu Attalie, odkiaľ sa plavili do Sýrie a prišli do Antiochie (Sk 25-26).
Takže, milí cestovatelia, čo sme sa naučili na týchto cestách, ktoré sme absolvovali spolu s Pavlom? Myslím, že sme sa naučili to, že je stále potrebné upevňovať naše kresťanské spoločenstvá v našich farnostiach zdieľaním Božieho slova nielen v kostole, ale aj v našich rodinách a spoločenstvách. Verím, že sme sa naučili, že je to stále Božie slovo, ktoré mení náš život a pomáha nám prekonávať každodenné výzvy, a nie ľudia, ktorí používajú veštenie a mágiu, ktorí hovoria, že vedia, čo sa stane v budúcnosti, nie! V žiadnom prípade!
Takže sa vás pýtam? Ste ochotní pokračovať v cestovaní spolu s Pavlom? Ak áno, čoskoro sa uvidíme, aby sme spolu s Pavlom začali našu druhú misijnú cestu.
Text: Rogério Alves Gomes
Článok je možné vypočuť aj vo forme podcastu:
