A oni, vyslaní Duchom Svätým, došli do Seleucie a stade sa preplavili na Cyprus (Sk 13,4)
Drahí bratia a sestry, ako sa máte? Verím, že sa máte dobre a že ste pripravení pokračovať v našej spoločnej ceste s Pavlom. Tento týždeň sa nachádzam na Cypre. Je to krásny ostrov s veľmi priateľskými ľuďmi. Aj apoštol Pavol tu kedysi bol. Prechádzal Cyprom počas svojej prvej misijnej cesty (Sk 13,4-5) a neskôr ho nasledoval Marek a Barnabáš (Sk 15,39). Prečítajme si teraz prvých 13 veršov z 13. kapitoly Skutkov apoštolov, skôr ako si povieme niečo viac o tomto ostrove z Pavlových čias.
V antiochijskej cirkvi boli prorokmi a učiteľmi Barnabáš, Simeon, ktorého volali Niger, Lucius z Cyrény, Manaen, ktorý bol vychovaný s tetrarchom Herodesom, a Šavol. Ako slúžili Pánovi a postili sa, povedal Duch Svätý: Oddeľte mi Barnabáša a Šavla na dielo; na ktoré som ich povolal.” Oni sa postili a modlili, vložili na nich ruky a prepustili ich. A oni, vyslaní Duchom Svätým, došli do Seleucie a stade sa preplavili na Cyprus. Keď prišli do Salaminy, hlásali Božie slovo v židovských synagógach. Mali so sebou aj Jána ako pomocníka. A keď prešli celým ostrovom až do Pafu stretli istého čarodejníka, falošného proroka, Žida menom Barjezu. Bol u prokonzula Sergia Pavla, ktorý bol rozumný muž. Ten si pozval Barnabáša a Šavla, lebo chcel počuť Božie slovo. Ale Elymas, čarodejník – lebo tak sa prekladá jeho meno -, im odporoval a usiloval sa odvrátiť prokonzula od viery. Vtedy Šavol, ktorý sa volá aj Pavol, naplnený Duchom Svätým, pozrel naňho a povedal: “Diablov syn, plný každého podvodu a každého klamstva, nepriateľ akejkoľvek spravodlivosti, neprestaneš prevracať priame cesty Pánove?! A teraz pozri, doľahne na teba Pánova ruka: oslepneš a istý čas nebudeš vidieť slnko.” Vtom naňho padla mrákota a tma, tápal dookola a hľadal, kto by mu podal ruku. Keď prokonzul videl, čo sa stalo, žasol nad Pánovým učením a uveril. Pavol a jeho spoločníci sa z Pafu odplavili a prišli do Perge v Pamfýlii. Ján od nich odišiel a vrátil sa do Jeruzalema.
(Sk 13,1-13)
Cyprus je najväčším ostrovom východnej časti Stredozemného mora. Nachádza sa len 64 km od južného brehu Malej Ázie oproti Cilícii. Má rozlohu 9280 km2, na dĺžku meria 225 km a pozostáva z dvoch takmer paralelných pohorí, ktoré vytvárajú Messarskú nížinu. Napriek členitému pobrežiu nemá žiaľ veľa zátok, ktoré slúžia ako prístav. Nedostatok vodných tokov a málo dažďa vytvára púštne územia, ktoré v minulosti neboli až také početné, pretože bolo na ostrove viac lesov, o ktorých písali aj klasickí spisovatelia.
Jedným zo zdrojov hlavného zisku boli v časoch Pavla bane na ťaženie medi, ktorá bola v tej dobe veľmi vzácna a zriedkavá. Aj preto sa šírila do ostatných krajín pod názvom cyprium alebo cuprum. Nachádza sa tu jedno mesto Limassol. Práve v prístave tohto mesta sa odohrala udalosť z 13. kapitoly Skutkov apoštolov. Tá poukazuje na zmysel Pavlovej prvej misijnej cesty, ktorým je ohlasovanie Božieho slova.
Od roku 1974 je ostrov Cyprus politicky rozdelený na dve časti múrom v hlavnom meste Nikózia, ktorý oddeľuje východnú časť pod záštitou tureckej vlády od gréckej časti s vlastnou vládou. Toto rozdelenie je však na medzinárodnej úrovni rozpoznané iba samotným Tureckom. Dobre, takže vás očakávam na ďalšej spoločnej ceste po stopách svätého Pavla! Pokračujte v čítaní Skutkov apoštolov a Pavlových listov. Vďaka nim porozumiete, že aj nás môže Boh posielať evanjelizovať druhých ľudí, možno nie hneď na Cyprus, ale k našim blízkym, do našich dedín a miest, aby sme tak šírili vieru, lásku a nádej, ktoré nám vie dať iba Božie slovo!
Text: Rogério Alves Gomes
Článok je možné vypočuť aj vo forme podcastu:
