To najdôležitejšie nedeľné ráno v celých svetových dejinách bolo bezpochyby ráno Ježišovho zmŕtvychvstania, ráno nášho vykúpenia. Správa o tejto nevídanej udalosti mala čo najrýchlejšie obletieť svet. Každý manažér by si na niečo podobné vybral tých najpripravenejších a najdokonalejších ľudí. Úryvok z Markovho evanjelia, ktorému sa teraz chvíľu povenujeme, však na prvé čítanie hovorí o opaku.
Božie konanie a ľudská logika
Ježiš sa ako prvej zjavil Márii Magdaléne. Možno by sme čakali, že ho ako prvá uvidí Panna Mária alebo niekto z troch popredných Ježišových priateľov – Peter, Jakub či Ján. Napriek tomu sa Ježiš rozhodol zjaviť najprv verejnej hriešnici, ktorá po nedávnom stretnutí s ním zmenila celý svoj život. Ona to šla potom zvestovať apoštolom, ktorí jej neuverili. A to je ďalšia šokujúca správa. Tí, ktorí boli najkompetentnejší prijať správu o Ježišovom zmŕtvychvstaní, kladú prvú prekážku radostnej zvesti. Boh by ale nebol Bohom, ak by sa nechal zastaviť ľudskou slabosťou. Skúsil to znova cez dvoch učeníkov, ktorí boli na ceste na vidiek. Aj tí to prišli zvestovať apoštolom, no ani im neuverili. Napokon sa Ježiš zjavil samotným apoštolom a napomenul ich pre ich nevieru. Napriek tomu im hneď na to povedal: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu.“ Mohli by sme sa pýtať: Boli na to súci? Veď dva razy neuverili očitým svedkom! Odpoveď je: Áno, boli. Pretože Ježiš sa nemýli. On nepozerá ľudskými očami. A potom, kto by na prvýkrát a bez ďalších dôkazov uveril tak absurdnej veci, ako bolo „vstať z mŕtvych“?
Viera a zázraky
Ježiš im povedal, že tých, čo uveria, budú sprevádzať nadprirodzené znamenia Božej moci. Mali slúžiť ako potvrdenie pre ľudí, že Boh je s nimi. Môžeme sa pýtať: Ako je to s mojím životom? Nachádzajú sa v ňom nadprirodzené veci, zázraky, prejavy Božej moci, alebo som nikdy nič také nezažil? Ježiš hovorí jasne: „tých, čo uveria“… Viera je teda podmienkou konania i zažívania zázrakov.
Poklad v hlinených nádobách
Ježiš si vybral slabých ľudí, nezbavených ľudskej biedy. V jeho očiach boli najsúcejší, pretože ho najviac milovali. Dnes vidíme, že sa nemýlil. Cez jednu obrátenú hriešnicu a pár jednoduchých chlapov sa radostná zvesť o našej záchrane rozšírila do celého sveta. Osobná skúsenosť so zmŕtvychvstalým Kristom ich doslova hnala zvestovať to všetkým, nehľadiac na nebezpečenstvá a prekážky. Marek končí slovami: „Pán im pomáhal a ich slová potvrdzoval znameniami, ktoré ich sprevádzali“. Vidíme, že ak nám Boh zverí nejakú úlohu, tak nám s ňou dá aj všetky potrebné milosti na jej zvládnutie. Možno sme slabí, možno viacerí vidia iba naše chyby a nedostatočnosť, možno sa nám zdá, že nie sme nikým výnimočným, no z Božej perspektívy sme to práve my, ktorí majú zaniesť posolstvo o jeho láske a o tom, že žije, ľuďom, s ktorými sa denne stretáme.
(Publikované v diecéznom mesačníku Naša Žilinská diecéza – 04/2023)
Foto: Autor
