Viacerí z nás už pred Popolcovou stredou premýšľali, ako by mohli prežiť Pôstne obdobie. Možno sme si vybrali aj konkrétne predsavzatie, ktoré by sme chceli počas tohto pôstu dodržať. Pôstne obdobie je obdobím pokánia. Pozrime sa spoločne na to, čo je to pokánie a akým spôsobom ho môžeme počas pôstu praktizovať.
Pokánie ako návrat
Keď v Starom zákone proroci vyzývali ľudí na pokánie, neprichádzali s nejakým novým pojmom, ale používali slovo z bežného života: návrat. Pokánie, ktoré hlásali, bolo návratom z bočnej cesty hriechu na hlavný chodník smerujúci k Bohu. U proroka Jeremiáša čítame: „Ak sa obrátiš, Izrael, hovorí Pán, vráť sa ku mne! A ak odstrániš spredo mňa svoje ohavy, nebudeš viac blúdiť“ (Jer 4, 1). Pravé pokánie teda znamená vrátiť sa k Bohu a nasledovať ho s nerozdeleným srdcom.
Čo však máme urobiť pre to, aby sme sa vrátili k Bohu? Ako prvé si potrebujeme nájsť čas a miesto na tichú modlitbu. Potom je vhodné krátko sa obrátiť o pomoc k Duchu Svätému a poprosiť ho, aby nám osvietil myseľ. No a potom sa dajme do skúmania vlastného života. Otázky môžu byť nasledovné: Dávam v živote priestor Bohu? Nekonám vedome a dobrovoľne niečo, čo je zlé? Zúčastňujem sa pravidelne na nedeľnej svätej omši a nachádzam si čas aj na modlitbu? Môžeme si klásť akékoľvek otázky. Tie veci, ktoré sa nám zdajú nesprávne, sa potom rozhodnime zanechať a vyprosme si do toho potrebnú Božiu silu. Toto osobné vyhodnotenie je dobré spečatiť úprimnou svätou spoveďou.
Pokánie ako zmena myslenia
V Novom zákone nachádzame ešte iný pohľad na pokánie. Adresátmi novozákonných spisov sú často kresťania rozmýšľajúci po grécky, a teda premýšľajúci abstraktnejšie ako ich spolubratia obrátení zo židovstva. Grécke slovo pre pokánie je v Novom zákone metanoia, čiže „zmenamyslenia“, alebo doslova „prevrátenie myslenia naruby“.
Čo znamená tento tajomný výraz „zmena zmýšľania“? Ide o nový pohľad na veci okolo nás, možnosť vidieť ich Božími očami. Zmenu myslenia môžeme najlepšie rozvíjať pozorným čítaním Božieho slova. Pri ňom si všímame, ako zmýšľa Boh a snažíme sa osvojovať si jeho myslenie i konanie. Zmenu myslenia si nikto neprivodí sám. Tá prichádza vždy zvonku. Sami sa vždy vrátime len k svojmu spôsobu myslenia. Keď ale čítame Sväté písmo, vidíme, ako vo svete Boh koná, čo hovorí cez svojich prorokov a vidíme ho celého v osobe jeho Syna Ježiša, ktorý nám prišiel zrozumiteľným spôsobom ukázať, aký Boh v skutočnosti je. Iba čítaním Božieho slova môžeme prísť k tomu, aby sme sa na svet začali pozerať z Božej perspektívy, ktorá je plná svetla a nádeje.
Veľmi zaujímavo predstavuje pokánie posledná biblická kniha, Kniha Zjavenia, nazývaná aj Jánova Apokalypsa. V druhej a tretej kapitole je naznačené, že si veľakrát ani neuvedomujeme, že máme problém, no Kristus, ktorý skúma naše srdcia, sa k nám približuje a vysvetľuje nám skutočnosti. Cirkev si Kristus očisťuje svojím slovom, no „tých, ktorí sú von“, napráva prostredníctvom rozličných udalostí vo svete. Pred Božím konaním sa môže človek buď pridať na jeho stranu a osláviť ho, alebo mu tvrdošijne odporovať. Boh sa ale nedá odradiť. Jánova Apokalypsa ukazuje, že ak Bohu zavrieme jednu cestu, príde druhou. Kým žijeme na tomto svete, Boh bude o nás zápasiť. Zdá sa, že všetky ťažké veci, opísané v Knihe, sa dejú len preto, aby sa ľudia odvrátili zo svojej nesprávnej životnej cesty a začali brať Boha vážne. Boh má pre nás prísľub sveta, ktorý sa riadi láskou a ktorý je celkom zameraný na neho.
Obdobie pôstu môže byť dobrou príležitosťou na to, aby sme si vypestovali lásku k Božiemu slovu a začali ho pravidelne čítať. Tak budeme postupne vidieť svet z Božej perspektívy.
Pokánie ako dar
Pokánie môžeme chápať aj ako dar: dar človeka Bohu i dar Boha človeku. Pri úkonoch pokánia sme viackrát v nebezpečenstve, že sa zameriame len na to, aby sme sa my sami zdokonalili. Pravé pokánie je ale návratom k Bohu, je to zorganizovanie života podľa Božích predstáv. Nebolo by správne, aby sme zostali pri posilnení našej vôle či úprave nášho charakteru.
Pôstne obdobie a s ním spojené pokánie sa môže stať priestorom na to, aby sme Bohu niečo darovali, a tak mu dokázali svoju lásku. Okrem dobrých skutkov, ktoré vykonáme z lásky k nemu, mu môžeme venovať náš čas. Keď budeme prechádzať okolo kostola, môžeme sa v ňom na chvíľu zastaviť na krátku modlitbu. Alebo prídeme počas týždňa na eucharistickú adoráciu či svätú omšu mimo nedeľného slávenia. Možno zavedieme do svojho programu večernú modlitbu alebo ju viac rozvinieme.
Bohu môžeme venovať aj náš záujem. Ak niekoho milujeme, tak sa o neho zaujímame a čím viac niekoho milujeme, tým väčšmi máme o neho záujem. Zaujímať sa o neho môžeme spomínaným čítaním Božieho slova alebo aj cez čítanie dobrej knihy, ktorá sa týka duchovného života a pomáha nám prehĺbiť vzťah s ním.
Pôstne obdobie je aj darom Boha pre nás. Je to čas, aby sme sa konečne zastavili, zamysleli sa nad svojím životným smerovaním, prehodnotili svoje rozhodnutia, našli si viac času na modlitbu a načerpali nové duchovné i fyzické sily. Cez Pôstne obdobie má Boh pre nás pripravených skutočne veľa zvláštnych milostí.
Je viacero možností, ako prežiť pôst. Dôležité je, aby to bolo viac o našom návrate k osobnému milujúcemu Bohu ako o osobnom zdokonaľovaní. Použime teda takú formu pokánia, aby sme Boha vrátili do centra nášho života. K tomu nech nám pomôžu i tieto nasledujúce týždne.
(Publikované v diecéznom mesačníku Naša Žilinská diecéza – 03/2023)
Foto: © Ivana Buzkova, Clovekavira.cz
