Poznáme ten pocit, keď sa pre niekoho nadchneme. Možno nás osloví svojimi reakciami, slovami, životom či vzhľadom. Naše srdce i myseľ sú tiahnuté smerom k nej či k nemu a akosi vyhľadávame príležitosti na to, aby sme trávili čas v blízkosti tejto milovanej osoby. A čo Boh? Už sme sa niekedy nadchli pre Boha?
Vo Svätom písme na viacerých miestach nachádzame pasáže o nasledovaní Boha. Veľmi pekný starozákonný textom s touto tematikou sa nachádza v 9. kapitole knihy Numeri. Hovorí o ideálnej a dokonalej poslušnosti ľudí voči Bohu, ktorý ich nadchol a ktorého chcú nasledovať všade, kam ich vedie. Hoci sa táto harmónia poslušného kráčania púšťou v nasledujúcich kapitolách Numeri zahmlí, predsa len je tu vykreslený ideál nasledovania Boha. Keď je oblak ako znak Božej prítomnosti nad stánkom stretávania, všetci táboria. Keď sa zdvihne, aby sa presunul, všetci sa s ním dávajú na pochod. Či je to niekoľko dní, týždňov, mesiacov alebo len jeden deň, kým je Boh s nimi, táboria. Keď sa zdvihne, vyberajú sa na cestu, lebo nemôžu byť bez neho. Nikto nevie kedy, nikto nevie kam. Existuje iba jedna jediná istota – ich Boh ide pred nimi a s nimi (porov. Nm 9,15-23).
V evanjeliách Ježiš povoláva svojich učeníkov slovami „Poď za mnou!“ (porov. Jn 1,43). Grécke sloveso akoloutheo možno chápať dvojako: fyzicky vo význame „ísť za niekým“, alebo v prenesenom význame ako „napodobňovať“. Ježiš tým istotne myslí oboje. Tí, ktorých volá, majú ísť za ním, aby videli jeho veľké skutky a počuli slová života, majú ho nechať ísť pred sebou a učiť sa od neho, aby ho mohli napodobňovať.
Na konci Nového zákona, v 14. kapitole Knihy zjavenia, je Cirkev predstavená ako dokonalý Boží ľud, vyjadrený symbolickým číslom 144 000 (12x12x1000), ktorý nasleduje Baránka, kamkoľvek ide (Zjv 14,4). Nakoľko Baránok prešiel cez kríž do slávy, aj oni sú pripravení prejsť cez kríž, aby boli s Baránkom naveky v sláve, hoc by mali podstúpiť aj mučeníctvo.
Aké posolstvo z toho plynie pre nás? Ako Boží ľud sme povolaní nasledovať v živote Boha a nepustiť sa ho, pretože bez neho je život nemysliteľný. Sme povolaní byť tam, kde ide o Boha, kde sa o ňom hovorí, kde sa s ním stretáme. Tiež sme pozvaní napodobňovať ho svojím životom. On bude stále viac rozohňovať našu vernosť a lásku k nemu a my budeme stále prirodzenejšie nasledovať svojho Boha, aj keď to nebude vždy bez kríža a obety.
Máme tu nový rok. Dôležité je, aby sme všade, kam pôjdeme, išli s naším Bohom a aby sme sa ho tam držali. Boh by mal byť prvým, koho budeme všade hľadať. Ak musíme vykročiť do nových vecí, môžeme si pripomenúť, že Boh ide pred nami. Nemusíme sa báť, že by nám nedal potrebné milosti na to, aby sme to na novom mieste zvládli a aby sme aj tam vydávali radostné kresťanské svedectvo. Nebojme sa mu dôverovať, napodobňujme ho a nasledujme ho na všetky tie miesta, kam nás volá.
(Publikované v diecéznom mesačníku Naša Žilinská diecéza – 06/2023)
Foto: Autor
